Menšie vzdelávacie inštitúcie živoria, ministerstvo plánuje zlučovanie niektorých z nich

Slovenské stredné školstvo pociťuje tlak demografie. Generácia mladých ľudí v stredoškolskom veku sa za 30 rokov scvrkla z 362-tisíc na 215-tisíc. Úmerne tomu preriedli lavice na gymnáziách, stredných odborných školách a učilištiach. Na začiatku školského roka 2023/2024 bolo zo spomínaných 215 236 detí vo veku pätnásť až osemnásť rokov až 212 811 stredoškolákov a učňov. Podľa minuloročnej analýzy Centra vedecko-technických informácií SR síce počty tínedžerov od roku 2019 rastú, veľká generačná vlna však stredné školstvo nečaká. „V roku 2025 by mala populácia mládeže vo veku pätnásť až osemnásť rokov dosiahnuť úroveň približne 227 600,“ predvídajú jej autori.


Poloprázdne triedy

Sieť stredných škôl sa demografickému vývoju prispôsobuje len málo. Po celom Slovensku sú rozosiate desiatky stredoškolských zariadení s menej ako sto žiakmi. Podľa Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR im rozpočet umožňuje iba prežívanie a na modernizáciu priestorov a vzdelávacích postupov peniaze nezostávajú. „Ak nezačneme konať, bude to mať zlé následky pre celú sieť stredných škôl. Budú chýbať schopní a manažérsky pripravení riaditelia, kvalitní učitelia, bude narastať investičný dlh a peniaze štátu sa budú používať na prežívanie neudržateľného systému. Stav, keď máme necelých tristo žiakov priemerne na jednu strednú školu, je jednoducho neudržateľný,“ varoval minister školstva Tomáš Drucker. Pred 30 rokmi bol tento počet takmer dvojnásobný.

Popri veľkom počte malých škôl je problémom ich rozmiestnenie. Vo väčších mestách počet miest v prvých triedach stredných škôl výrazne prevyšuje počet 15-ročných (v Bratislave a Košiciach až trojnásobne). Na druhej strane sú regióny, kde majú deti do najbližšej strednej školy ďaleko a nemajú mnoho možností, ak nechcú bývať na internáte alebo tráviť priveľa času dochádzaním.


Zdravé zoštíhlenie

Ministerstvo pripravilo 89-bodový plán, ktorý označilo za „nežnú revolúciu vo vzdelávaní“. Štyri z týchto bodov majú za cieľ optimalizovať sieť stredných škôl. Kraje mali rezortu do konca prázdnin predložiť svoje projekty, ktoré by mali obsahovať víziu zriaďovateľa, rozvoj ľudských zdrojov, efektivitu prevádzky a financovania a udržateľnosť vybavenia jednotlivých škôl. Na jar budúceho roka by potom mali župy podať konkrétne návrhy na zmeny v sieti tak, aby mohlo jej zoštíhlenie prebehnúť k začiatku školského roka 2025/2026.

V Nitrianskom kraji už návrh spracovali. „Racionalizácia siete stredných škôl je komplexný proces a je dôležité brať do úvahy mnoho faktorov vrátane potrieb žiakov, kvality vzdelávania a ekonomickej udržateľnosti osobných a prevádzkových nákladov škôl a školských zariadení,“ podotkla Zuzana Vilčeková z komunikačného oddelenia. Návrh zohľadňujúci trendy vo vzdelávaní a na pracovnom trhu, ako aj novely školských zákonov má na stole zastupiteľstvo.

„Zámer rezortu školstva vítame, s témou optimalizácie siete stredných škôl sme stotožnení, keďže podobný proces v školách v našej zriaďovateľskej pôsobnosti už realizujeme bezmála šesť rokov,“ kvituje vedúca oddelenia komunikácie Prešovského samosprávneho kraja Daša Jeleňová. Väčšie školy podľa nej prinášajú širšiu ponuku odborov, efektívnejšie hospodárenie aj priestor na investície. „S touto snahou korešpondujú aj podmienky výziev Európskej únie, ktoré jednoznačne podporujú väčšie školy a zvyšujú šance získať významné finančné zdroje,“ pripája ďalší argument.


Splácanie modernizačného dlhu

Nie všetky kraje však chcú stredné školy rušiť alebo zlučovať. „Do škôl v našej zriaďovateľskej pôsobnosti sme investovali nemalé finančné prostriedky a optimalizáciu škôl už máme za sebou. Teraz je naším hlavným cieľom zosúladiť potreby trhu práce s odbormi, ktoré sa v našich školách vyučujú,“ opísala ciele v profilácii stredných škôl hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja Sláva Gajdošková.

Namiesto znižovania počtu škôl by podľa nej mal štát prehodnotiť výšku finančného normatívu v jednotlivých kategóriách odborov, pretože ten ani zďaleka nepokrýva personálne a prevádzkové náklady. „Často sa stáva, že škola použije financie na mzdy zamestnancov a na prevádzku jej neostávajú peniaze. Určite treba systémovo vyriešiť zabezpečenie personálu a plynulý chod škôl, keďže pred sebou stále máme dlhoročný modernizačný dlh,“ myslí si S. Gajdošková.


Čo bude ďalej

Ministerstvo školstva predĺžilo termín, dokedy majú kraje predložiť návrhy na optimalizáciu siete stredných škôl, do 15. septembra. „Následne budú posúdené sekciou stredných škôl a celoživotného vzdelávania MŠVVaM SR, dekanmi vysokých škôl a Alianciou sektorových rád, pričom približne do konca októbra dostanú samosprávne kraje spätnú väzbu,“ približuje rezort postup na najbližšie týždne. Následne chce predložené návrhy a zamýšľané zmeny prediskutovať aj s neštátnymi zriaďovateľmi stredných škôl. Celá optimalizácia by mala byť pripravená do konca súčasného školského roka.


SŠ pred 30 rokmi a dnes

počet stredných škôl spolu:

pred 30 rokmi: 859
v súčasnosti: 665 (-22,6 %)


počet žiakov stredných škôl spolu:

pred 30 rokmi: 488 598
v súčasnosti: 212 811 (-56,5 %)


priemerný počet žiakov na školu:

pred 30 rokmi: 569
v súčasnosti: 320 (-43,8 %)


počet stredoškolských učiteľov:

pred 30 rokmi: 25 475
v súčasnosti: 20 123 (-22,0 %)


počet žiakov na jedného učiteľa SŠ:

pred 30 rokmi: 19,2
v súčasnosti: 10,6 (-45,8 %)


V Bratislave sú najrozšírenejším typom stredných škôl gymnáziá so 14 468 študentmi. Stredné odborné školy v metropole navštevuje 8 128 žiakov a ostatné stredoškolské inštitúcie 10 127 žiakov.


– 45,8 % je miera zníženia priemerného počtu žiakov na jedného učiteľa strednej školy za posledných 30 rokov


Za posledných 30 rokov klesol počet stredoškolákov o 56,5 %. No počet stredných škôl, učilíšť a gymnázií sa znížil iba o 22,6 %. Územné rozmiestnenie stredných škôl je nevyrovnané. 


Zdroj: Trend