Najviac ponúk vhodných pre absolventa má chemický priemysel, sociálne služby a výrobné odvetvia

Hoci sa evidovaná nezamestnanosť na Slovensku stále drží pod šiestimi percentami a ukazovateľ podielu disponibilných uchádzačov na štyroch percentách, obraz slovenského pracovného trhu nie je ani zďaleka ideálny. Problémom je napríklad uplatnenie absolventov  po ukončení štúdia.

Tento problém má viacero dimenzií. Nejde totiž len o to, že v danom sektore alebo lokalite je nedostatok pracovných príležitostí. Súvisí to aj s tým, že trh práce a vzdelávací systém na Slovensku nie sú ideálne zosúladené a ich prepojenie nie je dostatočné. Prejavuje sa to v konečnom dôsledku dvomi spôsobmi – buď nedostatkom pracovných miest pre absolventov, alebo nedostatkom kvalifikovaných absolventov pre dané pracovné pozície.


Duálne vzdelávanie ako cesta

Najviac pracovných ponúk sa v súčasnosti inzeruje v oblasti výroby, logistiky, obchodu, administratívy či cestovného ruchu. „Medzi odvetvia, ktoré majú najväčší pomer ponúk vhodných pre absolventov voči všetkým ponukám patria chemický priemysel, kde je takých ponúk až 61 percent, ďalej sociálne služby so 60 percentami alebo výrobné odvetvia s 53 percentami,“ konštatuje manažérka komunikácie pracovného portálu kariera.sk Katarína Tešla.


Najžiadanejšie odbory

Na trhu práce patria v súčasnosti k najžiadanejším kandidáti, ktorí absolvovali štúdium s technickým zameraním, ale aj absolventi lekárstva či zubného lekárstva. Zamestnávatelia majú podľa K. Tešly problém obsadiť aj miesta v poľnohospodárstve, odevníctve, v automobilovej výrobe, v stavebníctve, v strojárstve a všade, kde sa vyžaduje manuálna práca. Dopyt je aj po pracovníkoch v logistike, doprave, cestovnom ruchu, obchode a realitách.

Nejde však len o to, aby bolo dosť škôl ponúkajúcich príslušné odbory, ale tiež o to, aby bolo samotné vzdelávanie efektívne a aby absolventov na samotné povolanie pripravovalo. „Na mnohých školách sa študenti učia kvantum teórie, pričom im chýbajú praktické skúsenosti. Bez nich sa na trhu uplatňuje ťažko,“ poukazuje na problém slovenského vzdelávania K. Tešla. Jedným zo spôsobom riešenia tohto problému je podľa nej duálne vzdelávanie. Absolventi takéhoto vzdelávania sa podľa Štátneho inštitútu odborného vzdelávania uplatnia v praxi o 25 percent lepšie ako tí, ktorí študovali bez praxe. Stúpa u nich aj šanca na vyššiu mzdu.

Problém vidí K. Tešla okrem iného v tom, že vzdelávanie nejde s dobou, učivo je niekedy príliš zastarané a starne aj učiteľská populácia. Mimochodom, aj povolanie učiteľa patrí k tým, ktoré nie sú pre absolventov lukratívne a mnohí vyštudovaní učitelia končia v korporátoch.

Je všeobecne známe, že školstvo je na Slovensku finančne poddimenzované, štát ho zanedbáva a to sťažuje jeho schopnosť odzrkadľovať potreby na trhu práce. Ak sa to darí, je to skôr v individuálnych prípadoch. Situáciu má pomôcť riešiť napríklad Aliancia sektorových rád, ktorá vznikla začiatkom tohto roka a chcela by zvyšovať uplatniteľnosť uchádzačov na trhu práce aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania.


Nepracujú v odbore

„V súčasnosti je na Slovensku množstvo firiem, ktoré nevyžadujú vzdelanie v danom odbore, pričom im viac záleží na skúsenostiach a praxi,“ konštatuje K. Tešla.

Ukazuje sa to napríklad aj na nedostatkových povolaniach. Netreba mať veľké analytické schopnosti, aby si z toho človek vyvodil záver. Môže byť za tým nedostatok absolventov v daných odboroch alebo to, že absolventi týchto odborov uprednostňujú iné zamestnanie, čo je ďalším častým javom na Slovensku. Vedie ich k tomu neraz nedostupnosť práce v danom odvetví alebo zlé finančné ohodnotenie a tým pádom nízka atraktivita povolania.

Druhá z uvedených príčin sa týka napríklad aj zdravotníctva. „Zamestnávatelia nevedia obsadiť miesta lekárov, sestier či zubárov a chýbajú aj opatrovateľky či sanitári. Kvalifikovaná pracovná sila odišla za lepšími podmienkami do zahraničia, kde majú výrazne vyššie ohodnotenie, ako by mali na Slovensku,“ vysvetľuje K. Tešla.

Napriek tomu sa podľa nej absolventi zdravotníckych smerov najviac zo všetkých uplatňujú v odbore, v ktorom študovali. Najmenej, naopak, absolventi umeleckých smerov. Prieskum portálu kariera.sk z vlaňajška naznačuje, že 37 percent Slovákov vykonáva prácu v inom odbore než v tom, ktorý vyštudovalo. Odhady analytickej spoločnosti Trexima sú však ešte vyššie – až 60 percent stredoškolákov a 50 percent vysokoškolákov má podľa nich prácu, ktorá nekorešponduje s ich vyštudovaným odborom.

Pokiaľ ide o absolventov vysokých škôl, štúdium daného odboru vyslovene vyžadujú okrem spomínaného zdravotníctva vo zvýšenej miere napríklad aj technické vedy.


Hľadanie dôvodov

Analýza Rady mládeže Slovenska z konca minulého roku si všíma najhlavnejšie dôvody, ktoré absolventom hľadajúcim prácu bránia zamestnať sa v odbore, ktorý študovali. Až tri štvrtiny z nich uviedli ako hlavnú príčinu nedostatok pracovných príležitostí v okolí bydliska. Druhým najčastejším dôvodom bol nízky plat, tretím nedostatok praktických skúseností, ktorý uviedla polovica opýtaných, a napokon 42 percent absolventov spomenulo ako hlavnú prekážku nedostatok pracovných miest vo vyštudovanom odbore.

Prieskum medzi zamestnanými absolventmi ukázal, že 66 percent z nich uviedlo plat ako hlavné kritérium výberu povolania a len pre 27 percent je kritériom práca v odbore, ktorý vyštudovali.


Kritické leto

Kritickým obdobím, v ktorom sa rapídne zvyšuje dopyt absolventov po práci, sú letné mesiace a následne aj začiatok jesene. Za január až júl tohto roka bol počet nových životopisov absolventov na portáli kariera.sk o 71 percent vyšší ako za prvých sedem mesiacov minulého roka.


Zdroj: Trend