Ministerstvo školstva sa pred dvoma rokmi po rokoch pomerne odvážne pustilo do reformy učiva v školách. Sľubovalo, že od základov prekopú preplnené a zastarané učebné osnovy. Dnes deťom kážu učiť sa rôzne bizarnosti, napríklad ako sa orientovať v telefónnom zozname, alebo musia používať aktívne na matematike slová ako sčítanec, menšenec či menšiteľ.

Na nových osnovách pracovalo viac ako 300 odborníkov, a to počas takmer dvoch rokov. Ich práca je už vo finále, vypracovali vzdelávacie štandardy, teda súhrn toho, čo majú deti vedieť z každého predmetu na konci cyklu vzdelávania. Z veľkej časti majú túto reformu platiť z plánu obnovy.

Ministerstvo školstva malo reformu predstaviť teraz koncom roka 2022, no termín posunulo na február 2023. Verejnosti sprístupnili iba celkovú víziu reformy, nie konkrétny obsah.

Teraz po nástupe nového ministra školstva Jána Horeckého však uvažujú nad zmenou podstatných základov reformy. Odborníci varujú, že za nasledujúce dva mesiace to môže znamenať pokazenie ďalšej školskej reformy.


Dokážu preťať rozdelenie na prvý a druhý stupeň?

Pri tejto reforme ide o zmenu kurikula, teda osnov, a kľúčové pre ňu bolo nové rozdelenie základnej školy. Tradíciou na Slovensku je, že sa škola delí na prvý (1. – 4. ročník) a druhý stupeň (5. – 9. ročník). Odborníci toto rozdelenie dlho kritizovali a videli to ako jeden z dôvodov, prečo majú slovenské deti také slabé výsledky oproti iným krajinám.

Problém je, že prvý stupeň na Slovensku je oproti iným krajinám oveľa kratší. V zahraničí trvá zvyčajne 5 alebo 6 rokov, napríklad aj v susednom Česku sú deti na prvom stupni 5 rokov. Na prvom stupni sa učia predmety integrovane a upevnia si základ, na ktorom môžu potom stavať.

Krátky prvý stupeň má u nás pôvod už v socializme, keď sa základná škola skrátila na osem rokov a rozdelili ju na prvé štyri a druhé štyri ročníky. Keď potom na konci 90. rokov minulého storočia do základných škôl vrátili aj deviaty ročník, prvému stupňu nechali len štyri ročníky.


Zastarané osnovy už opravujú

Odborníci sa reformou rozhodli rozdeliť základnú školu celkom po novom, a to na tri cykly: 1. – 3. ročník, 4. – 5. ročník a 6. – 9. ročník. Prvé dva cykly sú súčasťou primárneho vzdelávania, ktoré by sa tak predĺžilo na päť rokov. Tri cykly na základnej škole sú trendom aj v zahraničí a lepšie kopírujú vývoj dieťaťa.

V prvom cykle majú deti zvládnuť úplné základy gramotnosti, čítanie, písanie a počítanie. Druhý cyklus slúži najmä na to, aby deti dobiehali rozdiely – je tu priestor najmä pre menej šikovné deti, ktoré majú čas na to, aby si upevnili základy. Často sa dnes totiž stáva, že deti prichádzajú na druhý stupeň bez toho, aby vedeli poriadne čítať – čo im obmedzuje úspešnosť v akomkoľvek ďalšom predmete.

V poslednom cykle má už nastať väčšia špecializácia u starších žiakov.

V prvom cykle učia prvostupniari – teda jedna učiteľka učí v triede všetky predmety.

V novom druhom cykle sa učitelia majú začať striedať s tými, ktorí učia už na dnešnom druhom stupni.

No a v treťom cykle by už boli hodiny rozdelené do špecifických predmetov, ako ich poznáme dnes – napríklad biológia, chémia či fyzika.


Reforma je hotová, idú prerábať základy

Na takomto rozložení troch cyklov vypracovali odborníci aj vzdelávacie štandardy. Kým dnes totiž štát predpisoval, čo má dieťa vedieť na konci každého ročníka, po novom by mal určiť iba to, čo majú deti vedieť na konci cyklu. Tým pádom majú učitelia väčšiu voľnosť rozložiť si učivo podľa tempa detí.

Minister školstva Ján Horecký teraz pripúšťa, že o konečnom rozdelení cyklov nie je definitívne rozhodnuté, a to najmä o druhom cykle. „Otvorene poviem, že je to podružná záležitosť. Chceme to urobiť tak, aby administratívno-technické problémy, ktoré by s tým mohli nastať, neodradili verejnosť od prijatia point reformy,“ povedal Horecký.


Sľubné reformy ministerstvo nestíha plniť

Šéf odboru kurikula a inovácií na ministerstve školstva Martin Kríž tvrdí, že do úvahy prichádza aj rozdelenie na 1. – 4. ročník, 5. – 6. ročník a 7. – 9. ročník.

Podľa Kríža pôvodné rozdelenie cyklov, ako s tým rátali odborníci, nie je najlepšou voľbou – a to najmä preto, lebo školy sú dnes zvyknuté na to, že 4. ročník predstavuje určitú organizačnú či administratívnu hranicu. Tá by sa mala zachovať, pretože sú podľa neho na ňu dnes školy zvyknuté.

Zmena by podľa Kríža mohla spôsobiť organizačné problémy školám, ktoré majú iba prvý stupeň. Museli by buď pristavať priestory na triedy pre ďalší ročník, alebo by o jeden ročník prišli podľa toho, či chcú mať jeden alebo dva cykly. „Už sa nás školy pýtajú, ako to bude s kvalifikovanosťou učiteľov a podobne. Preto si chceme zvážiť, aký prínos očakávame od tejto zmeny a či v tomto chceme čeliť odporu škôl,“ hovorí Kríž.

Nateraz ešte nie je isté, či sa ministerstvo školstva pustí do prerábania troch cyklov. „Je fakt, že by bola veľká robota to prerábať. Musíme si na misky váh dať to, aké problémy spôsobíme zrušením hranice vo 4. ročníku a aké problémy prinesieme, ak ju ponecháme, ale budeme prerábať dokumenty. Potrebujeme to v pokoji a bez tlaku zvážiť, ktorá z ciest je lepšia,“ tvrdí.

Rozdelenie ročníkov vidí ako technickú vec. „Toto nie je pointa reformy. Organizačné záležitosti by nemali zatieniť obsah reformy,“ hovorí Kríž. Podľa neho teraz na ministerstve budú diskutovať o tom, aký model troch cyklov si zvolia.


Jeden rok hore-dole? Môže to pokaziť celú reformu

S Krížom nesúhlasí jeden z autorov reformy kurikula Branislav Pupala. Podľa neho nie je rozdelenie cyklov iba organizačná záležitosť, ale úplný základ, ktorý ovplyvňuje aj obsah reformy. „Keby sa prijala nová logika, rozbije nám celý program a musíme ho urobiť nanovo,“ vraví Pupala.

Obáva sa, že v takom prípade nestihnú poctivé prepracovanie, ale iba sa formálne posunie hranica na 4. ročník. „Narýchlo sa to uprace tak, aby to sadlo do tohto systému. Bude to odfláknutá práca,“ vysvetľuje.

„Môže sa stať to, že sa de facto v porovnaní so súčasnou základnou školou nezmení nič,“ hovorí. Ak prvý cyklus bude trvať od 1. do 4. ročníka, podľa Pupalu sa nepredĺži prvý stupeň, ktorý odborníci dlho chceli. Prvý stupeň bude štvorročný a druhý stupeň sa iba umelo rozsekne na dve časti. „V podstate nám ostane to isté, čo máme teraz,“ hovorí Pupala.

S tým nesúhlasí Kríž z ministerstva školstva. Podľa neho rezort ráta s tým, že súčasťou primárneho vzdelávania budú prvé dva cykly, a tak sa prvý stupeň predĺži až na šesť rokov.

Jedným z hlavných prínosov druhého cyklu je, že sa tam pri deťoch striedajú učitelia z prvého aj druhého stupňa. „Doteraz sa rátalo s tým, že prvostupniar bude môcť učiť až do 5. ročníka. Teraz my hovoríme, že možno to bude smieť až do 6. ročníka,“ tvrdí Kríž.

Pupala tomu neverí a tvrdí, že v takto nastavenom druhom cykle sa už učitelia striedať nebudú. Navyše učiteľ 1. stupňa nebude chcieť učiť šiestakov. „Sú dlhodobo pripravovaní pre 1. – 4. ročník, my ich vieme pripraviť ešte na piaty. Ale žiadny riaditeľ ich do 6. ročníka nepustí,“ argumentuje Pupala.


Kedy mať jednu prírodovedu a kedy ju rozdeliť na biológiu, fyziku a chémiu

Prečo vlastne presunutie jedného ročníka spôsobuje takú drámu? Pupala to vysvetľuje na konkrétnom príklade, a to na vzdelávacej oblasti človek a príroda. V nej sú združené všetky prírodovedné predmety, ako matematika, biológia, chémia či fyzika. Podľa reformy kurikula by deti v 1. až 5. ročníku mali mať všetko iba v jednom predmete podobnom prírodovede.

„Kurikulum sme postavili tak, že v rámci primárneho vzdelávania vzdelávacia oblasť rovná sa predmet. Teda jedna prírodoveda od 1. až po 5. ročník,“ vysvetľuje.

Ak by mal prvý stupeň trvať až do 6. ročníka, znamenalo by to, že ešte ani šiestaci by nemali prírodovedu rozdelenú na špecifické predmety ako biológia, fyzika či chémia. „Proti tomu sa budú učitelia búriť,“ hovorí Pupala. Podľa neho už teraz museli učiteľov presviedčať, prečo je dobré ešte aj v piatom ročníku zachovať deťom prírodovedu.

Pupala je preto presvedčený, že ministerstvo školstva sa snaží zachovať status quo a zachovať prvý a druhý stupeň tak, ako ho poznáme. To môže zmariť odborníkmi dlho pripravovanú reformu.


Pripravili malotriedky? Preverili pripravenosť tried?

Chápe, že školy sa obávajú organizačných zmien a presúvania ročníkov, ktoré by reforma priniesla. Dodáva však, že rezort školstva to mal za úlohu riešiť. „Mali sa urobiť detailné analýzy tried a počtu žiakov, aby sme vedeli povedať, koľko trojtriednych malotriedok potrebujeme a ktoré budú mať prvý aj druhý cyklus. Ministerstvo však na tom nepracovalo,“ hovorí Pupala. „Teraz si tento problém vyrieši tým, že nechá základnú školu tak, ako je,“ dodáva.

Podľa plánu obnovy sa Slovensko zaviazalo v kurikulárnej reforme rozdeliť základnú školu do troch cyklov, a to aj s konkrétne nastavenými ročníkmi. Minister školstva Ján Horecký však tvrdí, že posunutie jedného ročníka pre Európsku komisiu problém nebude.

Náhla zmena uvažovania nad reformou kurikula je spôsobená aj personálnymi zmenami na ministerstve školstva. Kurikulárnu reformu donedávna zastrešovala riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová, ktorá bola v procese reformy kľúčovou osobou. Tá však skončila náhle po príchode nového ministra školstva Jána Horeckého.

Vo funkcii Hapalovú vystriedala doterajšia štátna tajomníčka Svetlana Síthová, ktorá odišla z postu tajomníčky na znak lojality k exministrovi Branislavovi Gröhlingovi. Presunula sa však iba na inú vysokú pozíciu v rámci školstva.

Z prípravy kurikulárnej reformy odišiel aj Jozef Miškolci, ktorý pracoval v sekcii inkluzívneho vzdelávania a národnostných menšín.


Zdroj: denník N