Chúlostivá situácia s nedostatkom finančných prostriedkov sa preklenula zvýšením o desať miliónov eur.

Veľkohubé vyhlásenia o školstve ako priorite sa opäť raz ukázali v plnej nahote. Riaditelia základných škôl tŕpli, či vôbec budú mať na zaplatenie učebníc, ktoré treba zaobstarať pre budúci školský rok. Kým vlaňajší príspevok na edukačné publikácie bol vo výške takmer 19 miliónov eur, tento rok sa riadne okresal. Na ani nie šesť miliónov.

V hrubých odhadoch to na dieťa, ktoré po prvý raz okúsi strasti a slasti učenia, vychádzalo na 15 eur, na žiakov v ostatných ročníkoch 7,50 eura. Teda polovicu. Pritom prváčik by potreboval učebnice aspoň za 30 eur.

Aj nový minister školstva Daniel Bútora musel chtiac-nechtiac priznať, že „je možné, že to bude rok chudobnejší na učebnice“. Nezabudol však pripomenúť, že bývalému ministrovi Jánovi Hvoreckému sa podarilo navýšiť prevádzkový normatív pre školy o 50 miliónov eur, takže ten by riaditelia mohli využiť na nákup takých potrebných učebníc.

V celom kontexte školstva sa už len ako jahoda na šľahačke javia pracovné učebnice. Tieto publikácie sú prakticky balíkom dvoch v jednom, pracovná učebnica v sebe ukrýva učebnicu a zároveň pracovný zošit. Pred letnými prázdninami smeruje rovno do smetného koša. Ak opomenieme, čo na to vraví životné prostredie, tak náklady na tlač i papier vzrástli len za posledný rok o hrozivých 40 percent.

Chúlostivú situácia s nedostatkom finančných prostriedkov sa podarilo zažehnať v pondelok 12. júna. Po zasadnutí vlády minister Bútora verejnosť informoval, že po dohode s predsedom vlády Ľudovítom Ódorom a ministrom financií Michalom Horváthom zvýši sumu na nákup učebníc o 10 miliónov eur. Financie na nasledujúci rok budú zapracované do návrhu štátneho rozpočtu.

Ako po žobraní

Spadol manažérom škôl kameň zo srdca? „Spadol,“ priznáva prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková, „ale len taký maličký, pretože by sme prijali aj väčší objem financií.“ Zišli by sa im nielen na učebnice, ale predovšetkým na pracovné učebnice. „Tie sú dosť nešťastnou voľbou, lebo ich rok čo rok musíte kupovať znovu.“

Desať miliónov eur isto poteší, no šéfka združenia sa posťažuje, že pedagógovia sa cítia ako ľudia, čo musia chodiť po žobraní a štátu vyčítať, že nemajú dostatok peňazí na základné potreby žiakov. Nehovoriac už o pomôckach pre výtvarnú a ďalšie výchovy, ako aj o nedostatočnej infraštruktúre školských zariadení.

„Mám pocit, že je v tom politikum. Peniaze sa rýchlo našli kvôli uspokojeniu voličov. Z takýchto nesystémových riešení sme všetci riaditelia vystresovaní a unavení. Energetickú krízu, pri ktorej nám začali chodiť v januári zvýšené platby za energie, radšej ani nebudem spomínať,“ hovorí Horníková.

Rok 2020 síce priniesol otvorený trh s učebnicami, no zároveň do ich objednávania vniesol značnú byrokratickú záťaž. Dovtedy stačilo na počítači otvoriť edukačný portál, vyklikať si potrebné materiály a odoslať. Teraz sa musí použiť Riam konto, ktoré musí potvrdzovať štatutár školy, každú položku treba objednávať zvlášť a rovnako tak evidovať a platiť nasledovné faktúry.

„Neobjednávame nič navyše, nič na sklad. K žiakom sa dostane skutočne len to, čo je povinné zo štátu. Ak chceme nejaké navýšenie, ako napríklad mapy, atlasy, nedajbože nástenné, to si už musíme kupovať z vlastných prostriedkov,“ vysvetľuje prezidentka.

Je principiálne proti tomu, aby na učebnice prispievali rodičia a poukazuje na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zakotvuje bezplatné vzdelanie. Ešte pred zvýšením o 10 miliónov eur časť škôl pristúpila k tomu, aby na nákup kníh prispeli rodičia. Horníková nevie, či sa im v zmenenej situácii peniaze vrátia. „Závisí to individuálne od každého riaditeľa. Od školy ku škole sa to môže líšiť.“

Voľnému trhu rozumie, byrokracii okolo neho už menej. Príliš sa ani neberie do úvahy, že v dnešných časoch deti pendlujú po celej republike, a tak sa môže poľahky stať, že žiak v novej triede narazí na úplne inú učebnicu. To môže mať za následok, že časť učiva buď vynechá, alebo si ho, naopak, zopakuje ešte raz.

Eva Horníková otvorenie voľného trhu oceňuje predovšetkým v učebniciach pre voliteľné predmety, ktoré si každá škola môže určovať sama. Na prvom stupni je možnosť ôsmich voliteľných predmetov, na druhom takmer dvojnásobok.

Riziká otvoreného trhu

„Dodatočné financie na učebnice  vo výške 10 miliónov eur zrejme zabezpečia, aby školy mali väčšinu prostriedkov na učebnice. Ani po zvýšení financií však suma nemusí stačiť na nákup všetkých publikácií,“ tvrdí analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz. Ministerstvo školstva by malo zmapovať reálne potreby škôl a ceny učebníc. Až potom na základe tohto stanoviť optimálnu výšku príspevku na učebnice.

Podľa analytika o nedostatočnom objeme finančných prostriedkov kompetentní vedia už od začiatku fungovania nového systému, ministerstvo školstva však pri zavádzaní nového spôsobu nákupu nezabezpečilo stabilné a primerané financovanie. Čo sa ukázalo ako chyba.

Otvorenie učebnicového trhu považuje za správne, lebo školy už nie sú odkázané na jedinú štátnu učebnicu. Počet schválených učebných materiálov navyše medzičasom výrazne stúpol a ponuka sa ďalej rozširuje.

„Jeho rizikom však môže byť nedostatok peňazí. Upozornila na to už analýza v roku 2016, ktorá vznikla na samotnom ministerstve. Príklady z Česka a Lotyšska ukazovali, že otvorený trh narážal na nedostatok peňazí. Niektoré krajiny ako trebárs Chorvátsko a Maďarsko z toho dôvodu dokonca ceny učebníc regulovali. Hoci sa o tomto riziku vedelo, narazili sme naň aj na Slovensku,“ podčiarkuje Rehúš.

Plusy pracovných učebníc

Pracovné učebnice oproti bežným majú výhodu, že deti s ňou môžu aktívne a samostatne pracovať, čo môže kladne vplývať na ich učenie. „Tieto výhody môžu viaceré školy viesť k tomu, aby ich nakupovali. Pracovné učebnice sú síce finančne náročnejšie, ale môžu byť kvalitnejšie než bežné učebnice,“ tvrdí analytik. Cena by však nemala byť kľúčovým faktorom pri výbere učebnice.

Rehúš sa nedomnieva, že by za aktuálneho stavu malo prísť k prehodnoteniu využívania pracovných učebníc. „Základný problém nespočíva v tom, že sa používajú, ale v tom, že štát dáva na učebnice málo peňazí.“

Školský analytik Peter Zmeko takisto zastáva názor, že vzhľadom na nárast cien vstupných nákladov pri výrobe učebníc a aj ich ceny je zvýšenie o 10 miliónov eur nedostatočné.

Určite nebolo treba nechať situáciu zájsť tak ďaleko. Financovanie nákupu učebníc by malo byť stabilizované a predvídateľné. Príspevok na ne nie je suma, ktorú si politici môžu určovať ľubovoľne,“ zdôrazňuje Zmeko.

Podľa neho nie je prípustné, aby právo žiakov na vzdelanie bolo ohrozené nevyčlenením dostatočných prostriedkov. To platí najmä pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, pre ktorých môžu doplatky za knihy vytvoriť bariéru v prístupe k vzdelaniu.

Analytik víta otvorenie trhu. Prináša pre školy možnosť výberu, ktorá by mala viesť k širšej ponuke. „Nie je však možné predpokladať, že trh bude generovať dostatočnú ponuku kvalitných učebníc, ak budú rásť vstupné náklady pri ich výrobe a klesať normatívy na ich nákup.“

Otvorený list

Vydavatelia učebníc sa ešte v máji obrátili otvoreným listom na ministra školstva, prezidentku i premiéra. V ňom upozornili, že zníženie príspevku približne o 58 percent pre základné školy, o 37 percent pre špeciálne základné školy, takmer o 32 percent pre gymnáziá a rovnako aj pre stredné odborné školy spôsobí, že „budú chýbať elementárne prostriedky na vzdelávanie a rozdiely medzi žiakmi a študentmi sa opäť ešte viac prehĺbia“. Východiskom z marazmu by malo byť prehodnotenie normatívu na žiaka.

„Príspevok na učebnice od roku 2020 klesá a je nižší, ako to bolo počas,zatvoreného‘ trhu, keď učebnice nakupovalo ministerstvo školstva centrálne,“ objasňuje list Mira Bianchi Schrimpelová, konateľka vydavateľstva Expol Pedagogika, pričom poznamenáva: „Takmer žiadne peniaze sú obrazom neochoty ministerstva poskytnúť školám elementárne prostriedky na vzdelávanie.“

Konateľ spoločnosti AITEC Miroslav Sedláček ku kritike pridáva: „Toto je od otvorenia trhu pravidlo hry ministerských úradníkov, že nikto nevie, kedy zverejnia výšku príspevku v danom roku a v akej výške. Rozhodne by sa v tomto smere mal zaviesť systém.“ To znamená pravidelný termín zverejnenia príspevku i jeho stabilnej výšky v kalendárnom roku.

Vydavatelia – ako inak – zdvíhajú ruku za otvorenie trhu. Menej sa však už hovorí o jeho mínusoch. Učebnicový trh sa rozbil. „Na ministerskom zozname schválených učebných publikácií figuruje až 2 400 schválených titulov,“ odôvodňuje Schrimpelová. Pri takejto roztrieštenosti trhu nie je reálne možné zabezpečiť kontinuitu v tvorbe kvalitných učebných materiálov. Na malom trhu sa tiesni presne 88 vydavateľstiev.

Vo vydávaní pracovných učebníc konateľka nevidí žiaden problém. V civilizovanom svete sa začali používať v roku 1947. Treba ich vnímať v úzkom prepojení s myšlienkou inklúzie, ktorá pred dekádou k nám priniesla požiadavku publikácií, ktoré zohľadňujú individualizovanú výučbu. „A práve z dôvodu šetrenia papiera sú dnes také obľúbené pracovné učebnice kombinujúce pracovný zošit a učebnicu. Žiakovi tak stačí na každý predmet jedna kniha.“

Sedláček vyratúva celý rad ďalších výhod: zachytávanie rýchlosti pokroku dieťaťa, zlepšovanie písomného prejavu. Používanie čistej knihy namiesto roztrhnutej a značne poškodenej knihy. Šetrenie času pedagóga na vyučovacej hodine. „Zameranie úloh v takejto publikácii plne pokrýva všetky oblasti učebnej látky a tiež eliminuje chyby, ktoré vznikajú pri opisovaní z tabule,“ zhŕňa Sedláček.

Na pleciach riaditeľa

K otázkam HN ministerstvo školstva uviedlo, že je na slobodnom rozhodnutí každej školy a každého pedagóga, aké formy didaktických prostriedkov vrátane edukačných publikácií sú najvhodnejšie pre výchovno-vzdelávacie potreby žiakov danej školy.

„Požiadavky sú rôzne. Niektoré školy uprednostňujú pracovné listy, ktoré si učiteľ sám vypracúva, iné zase využívajú aj niekoľko rôznych vydaní pracovných zošitov pre vyučovanie v jednej triede. Príspevok je určený na základné pokrytie potrieb škôl a je na rozhodnutí riaditeľa, v akej miere tieto potreby pokryje,“ informoval nás tlačový odbor rezortu. Pri nakladaní s verejnými prostriedkami má štatutár školy dodržiavať najmä princípy účelnosti, efektívnosti a hospodárnosti.

Ministerstvo priznáva negatívum otvoreného trhu v komplikovanosti rozhodnutí, napríklad pri výbere tej knihy, ktorá bude prepísaná do Braillovho písma, alebo prispôsobená potrebám detí so sluchovým znevýhodnením.

Vydavateľstvá prinášajú na trh rôzne formy edukačných pomôcok a je na slobodnej vôli autorov, ako pristúpia k tvorbe učebníc a či ich koncipujú ako pracovné učebnice. „Rovnako je na slobodnom rozhodnutí samotných škôl, ktorú pomôcku zakúpia a budú využívať. Oba formáty, teda aj klasické učebnice, aj pracovné učebnice majú svoje výhody a nevýhody.“

Aktuálne v rámci reforiem prebieha široká digitalizácia školstva. Po vybudovaní lepšej technickej infraštruktúry škôl je možné očakávať vyšší záujem o online a digitálne edukačné publikácie. Rezort predpokladá, že existujúce učebnice pre prvý cyklus budú väčšinou vyhovujúce aj pre nové kurikulum, zmena bude spočívať v tom, ako ich budú učitelia používať. Školy, ktoré od septembra vhupnú do nového štátneho vzdelávacieho programu, budú pracovať už s existujúcimi publikáciami.


Zdroj: Ján Karásek, hnonline.sk